Dnes, v blízkosti odkrytých základov pôvodného kostola, stojí moderná kaplnka zasvätená svätému Klimentovi ako svedectvo trvalého duchovného významu miesta. Pozostatky základového muriva pôvodného kostola svätého Klimenta, znovuobjavené počas archeologického prieskumu v roku 1958, ponúkajú hmatateľné spojenie s minulosťou. Historické dokumenty z roku 1358 odhaľujú, že toto miesto bolo štedro darované brnianskym augustiniánom pustovníkom na založenie kostola a kláštora. Avšak tento sľubný konvent utrpel vážne poškodenie počas husitských vojen v roku 1421, čo viedlo k definitívnemu opusteniu hradiska medzi 15. a 16. storočím. Bohužiaľ, po zániku kláštora boli jeho kamene znovu použité ako stavebný materiál pre hrady ako Cimburk a Buchlov, a dokonca aj pre miestne usadlosti.

Hradisko svätého Klimenta, ľahko prístupné približne 500 metrov od cesty spájajúcej Osvětimany a Koryčany (asi 5 km juhovýchodne od Koryčian), sa rozprestiera na takzvanej "Hore sv. Klimenta". Široko sa predpokladá, že v časoch Veľkomoravskej ríše bolo toto miesto domovom významného kostola a kláštora, kam svätí Cyril a Metod priniesli ostatky svätého Klimenta a kde mali byť vzdelávaní kňazi slovanského obradu. Archeologické nálezy potvrdzujú, že hradisko bolo skutočne vybudované Slovanmi, pravdepodobne v polovici 9. storočia.

Po zániku Veľkej Moravy na začiatku 10. storočia zaniklo aj toto duchovné centrum. Miesto zostalo opustené medzi 12. a 14. storočím, s novým osídlením, ktoré sa objavilo až v 14. a 15. storočí. Vtedy moravský markgróf Ján Henrich, brat cisára Karola IV., daroval Horu svätého Klimenta brnianskym augustiniánom. Tí na mieste pôvodnej svätyne postavili kaplnku a proboštstvo, ktoré bolo bohužiaľ zničené husitmi v roku 1421. Od 16. storočia zostalo toto miesto pusté a jeho bývalú slávu sa nikdy nepodarilo plne obnoviť. Avšak v roku 1863, počas osláv milénia príchodu svätých Cyrila a Metoda na Moravu, bol význam tohto miesta opäť zdôraznený postavením drevenej kaplnky, opäť zasvätenej svätému Klimentovi.

Veriaci si význam tohto miesta každoročne pripomínajú v nedeľu sviatku Zoslania Ducha Svätého (pohyblivý sviatok), pričom "Hora sv. Klimenta" spadá pod duchovnú správu rímskokatolíckeho farského úradu v Osvětimanoch.

Aj dnes sú v teréne jasne viditeľné impozantné valy a priekopy, ktoré opevňovali celé hradisko a tvoria tri odlišné obranné pásy:

• a) Centrálne opevnenie: Srdce hradiska, obklopujúce kostol, je obklopené 6-9 metrov širokým hlavným valom s priekopou smerom do plochy, tvoriacim oválny tvar.

• b) Vonkajší val: Vonkajší val s priekopou smerujúcou od hradiska, obdĺžnikového tvaru pozdĺž osi sever-juh.

• c) Predsunutý val: Predsunutý val.

Dominantou hradiska bol kostol stojaci na oválnej plošinke, snáď umelo zarovnanom vrcholku kopca. Dnes sú viditeľné len zvyšky jeho základového muriva. Kostol prešiel niekoľkými stavebnými fázami:

• Najstaršia časť: Východné presbytérium, datované do 9. storočia.

• Druhá fáza: K presbytériu bola pristavaná chrámová loď, pravdepodobne ku koncu 9. storočia.

• Záverečné prídavky: Narthex a oporné piliere, pochádzajúce zo stredoveku, boli postavené ako posledné.

V roku 1969 boli zvyšky základového muriva chránené kamennou murovanou maketou a celé hradisko bolo oficiálne vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.