Významným medzníkom bol rok 1863 – milénium príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. V Selciach zohral kľúčovú úlohu farár Július Plošic, ktorý od roku 1854 usilovne pracoval na obnove chrámu i na povznesení duchovného a národného života veriacich.

S podporou biskupa Štefana Moysesa dosiahol zmenu patrocínia chrámu (čím sa selčiansky kostol stal prvým na Slovensku zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi) a zadal zhotovenie nového oltárneho obrazu banskobystrickému maliarovi Júliusovi Jonášovi.

Jeho slávnostné posvätenie sa po mnohých ťažkostiach uskutočnilo 31. mája 1863 na sviatok Najsvätejšej Trojice a stalo sa veľkou národno-cirkevnou udalosťou.

Jeho slávnostné posvätenie sa po mnohých ťažkostiach uskutočnilo 31. mája 1863, na sviatok Najsvätejšej Trojice, a stalo sa veľkou národno-cirkevnou udalosťou. Od skorého rána prichádzali do Seliec dlhé sprievody pútnikov z celého okolia. Keď sa objavili na obzore, ozvali sa salvy z baníckych mažiarov, ktoré duneli po horách a ohlasovali začiatok slávnosti. Spolu so zvonením vytvárali mocný zvukový obraz, ktorý vítal veriacich pri vstupe do obce. Spolu s nimi zneli aj kapely z okolitých dedín, ktoré sprevádzali pútnikov hudbou. Osobitnú pozornosť vzbudzovala kapela známeho liptovského primáša Jožka Piťa, ktorá zahrala nielen cisársku hymnu, ale aj slovenské národné piesne, čím umocnila slávnostnú atmosféru celého dňa. Slávnosť vyvrcholila svätou omšou, počas ktorej zazneli štvorspevy a omša Jána Levoslava Bellu, osobitne skomponované pre túto príležitosť. Kázne pod holým nebom predniesli významní slovenskí národovci Štefan Závodník a Juraj Slota, ktorí zdôraznili odkaz solúnskych bratov pre vieru a identitu Slovákov. Veľkoleposť osláv podčiarkli aj pamätné medaile a veľký „radostník“ – obrovský koláč s jubilejným nápisom, z ktorého sa delili účastníci slávnosti.

Na prelome 19. a 20. storočia pokračoval v rozvoji farnosti farár František Šujanský. V rokoch 1894 – 1895 dal predĺžiť loď kostola a postaviť západnú vežu, čím kostol nadobudol súčasnú podobu a interiér zariadil v neogotickom slohu. Okrem stavebných zásahov sa venoval aj formovaniu duchovného a národného povedomia veriacich.

V 80. rokoch 20. storočia prešiel interiér kostola výraznou úpravou, ktorá prispôsobila priestor požiadavkám novej liturgie po Druhom vatikánskom koncile. Do presbytéria bol umiestnený nový obetný stôl a zmeny zasiahli aj časť pôvodného neogotického zariadenia. V roku 1996 bol zreštaurovaný pôvodný oltárny obraz sv. Cyrila a Metoda z roku 1863 a opäť umiestnený do svätyne chrámu. Od roku 1998 sú Selce zásluhou banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža diecéznym centrom úcty k solúnskym bratom, čo prinieslo obnovu pravidelných cyrilo-metodských pútí. Význam tohto miesta ešte posilnilo uloženie relikvie sv. Cyrila v roku 2013, pri 1150. výročí príchodu vierozvestcov na Veľkú Moravu.